Zamyslenie sa na paradoxmi „environmentálnej doby“
Predvianočný výpredaj v USA, obrovská chamtivosť ľudí, takmer zabíjanie sa a skupovanie všetkého potrebného aj nepotrebného kvôli zníženým cenám, len zdôraznil morálny úpadok ľudstva. Prízvukujem ľudstva, nie obyvateľov USA, pretože vieme, že zakrátko to prešlo do Anglicka a prejde do celého sveta. Deje sa to potom, čo celé roky v úvahách o životnom prostredí hovoríme o potrebe zmeny vzorca spotreby pre celé ľudstvo, o šetrnom vzťahu k prírode, nerastnému bohatstvu, surovinám, ľuďom a výsledok ...
Ako by sa mali správať vzdelaní ľudia? Protestovať? Brániť sa všetkému možnému aj nemožnému? Uvedomme si, že všetci sme nepriateľmi prírody. Nikto z nás nevieme žiť bez asfaltových ciest a aut, alebo aspoň autobusov. My používame komunikácie, ktoré neúnosne rozdelili krajinu na „franforce“. My sme nenaučili žaby, jelene, medvede, preskakovať obrími skokmi cez diaľnice a iné cesty. To sú najgigantickejšie zásahy do prírody. A neprotestujeme. Alebo predsa? Občasná snaha preložiť cestu trochu vedľa principiálne a z dlhodobého hľadiska nič nerieši.
My spotrebovávame elektrický prúd, vedenie ktorého križujú hory, lesy, lúky, polia, mestá a obce. Nikdy som nepočul o hromadných protestoch proti vedeniu vysokého napätia kdekoľvek a kamkoľvek. Ale proti veterným elektrárňam , ktoré „dávajú zmysel elektrickému vedeniu“ a tvoria zlomok toho vplyvu na životné prostredie, čo elektrické vedenie, boli neraz búrky nevole. Ak nie veterné elektrárne, nie uhoľné elektrárne, nie jadrové elektrárne, nie veľké vodné elektrárne, ako vyrobíme napr. plast na mobil, bez ktorého si už väčšina národe nevie predstaviť život? Na druhej strane hraníc (mnohí poznajú smer na Viedeň) vyrástli doslova „lesy“ veterných elektrárni, dokonca aj v samotnej Viedni a sú bez povšimnutia protestujúcich.
A opäť na druhej strane hraníc – v strede mesta Viedeň funguje obrovská spaľovňa komunálnych odpadov a v štvrti Simmering dokonca spaľovňa nebezpečných odpadov a veľká čistiareň odpadových vôd. Kde boli rakúski a svetobežní protestujúci, keď sa to stavalo a keď to stále funguje? Na Slovensku už 20 rokov hľadáme miesto pre tretiu prepotrebnú spaľovňu komunálnych odpadov a pre protesty obyvateľov rôznych kútov Slovenska sme ho nenašli. Až sa zastaví možnosť odhadzovať biologicky rozložiteľný odpad na skládky odpadov, potom sa zobudíme do reality, ako nie tak dávno Neapol do hory odpadov.
Vieme, že je obrovský problém udržať pri živote 7 miliárd obyvateľov tejto Zeme. Nemôžeme si dovoliť prerušiť výrobu – ľudstvu nemá kto ponúknuť predvianočnú zľavu každý deň počas ďalších stovák a tisícov rokov. Nedokážeme prežiť bez ťažby nerastných surovín, ich spracovania, bez nadväzných výrob, poľnohospodárstva a dopravy. Väčšina si napr. myslí, že riziká z ťažby zlata v okolí Kremnice sú v porovnaní s prínosmi príliš veľké. Asi je to tak. Ale bolo by to to isté aj v prípade ťažby zlatá v priemyselnej zóne mimo Detvy a viacerých obcí? Bez ťažby zlata alebo iných surovín sa na Slovensku nezaobídeme. Vieme sto percentne, že Slovensko nebude celé roky dostávať predvianočné zľavy.
A ešte trošku protestov. Možnože chemická ochrana lesov vo Vysokých Tatrách nesie podobné riziká ako ťažba zlata pre Kremnicu. Preto som chápal protesty, hoci sám neviem čo je správne a nechávam to na skutočných vedcov, ktorí sa tiež môžu mýliť. Ale menšie škody a riziká prinášajú do Tatier developeri? Nikto neprotestuje. Alebo menšie škody a riziká spôsobujú celé dní hučacie snehové dela, spotrebujúce veľké množstvo energie a vody Štrbského plesa? Či je snehové delo pre náš život nevyhnutnejšie ako nejaká ťažba? Keď si kladiem podobné otázky niekedy nechápem protesty inokedy „neprotesty“. Čas ukáže, no zavše býva neskoro.
Juraj Ladomerský, 28.12.2011
Predvianočný výpredaj v USA, obrovská chamtivosť ľudí, takmer zabíjanie sa a skupovanie všetkého potrebného aj nepotrebného kvôli zníženým cenám, len zdôraznil morálny úpadok ľudstva. Prízvukujem ľudstva, nie obyvateľov USA, pretože vieme, že zakrátko to prešlo do Anglicka a prejde do celého sveta. Deje sa to potom, čo celé roky v úvahách o životnom prostredí hovoríme o potrebe zmeny vzorca spotreby pre celé ľudstvo, o šetrnom vzťahu k prírode, nerastnému bohatstvu, surovinám, ľuďom a výsledok ...
Ako by sa mali správať vzdelaní ľudia? Protestovať? Brániť sa všetkému možnému aj nemožnému? Uvedomme si, že všetci sme nepriateľmi prírody. Nikto z nás nevieme žiť bez asfaltových ciest a aut, alebo aspoň autobusov. My používame komunikácie, ktoré neúnosne rozdelili krajinu na „franforce“. My sme nenaučili žaby, jelene, medvede, preskakovať obrími skokmi cez diaľnice a iné cesty. To sú najgigantickejšie zásahy do prírody. A neprotestujeme. Alebo predsa? Občasná snaha preložiť cestu trochu vedľa principiálne a z dlhodobého hľadiska nič nerieši.
My spotrebovávame elektrický prúd, vedenie ktorého križujú hory, lesy, lúky, polia, mestá a obce. Nikdy som nepočul o hromadných protestoch proti vedeniu vysokého napätia kdekoľvek a kamkoľvek. Ale proti veterným elektrárňam , ktoré „dávajú zmysel elektrickému vedeniu“ a tvoria zlomok toho vplyvu na životné prostredie, čo elektrické vedenie, boli neraz búrky nevole. Ak nie veterné elektrárne, nie uhoľné elektrárne, nie jadrové elektrárne, nie veľké vodné elektrárne, ako vyrobíme napr. plast na mobil, bez ktorého si už väčšina národe nevie predstaviť život? Na druhej strane hraníc (mnohí poznajú smer na Viedeň) vyrástli doslova „lesy“ veterných elektrárni, dokonca aj v samotnej Viedni a sú bez povšimnutia protestujúcich.
A opäť na druhej strane hraníc – v strede mesta Viedeň funguje obrovská spaľovňa komunálnych odpadov a v štvrti Simmering dokonca spaľovňa nebezpečných odpadov a veľká čistiareň odpadových vôd. Kde boli rakúski a svetobežní protestujúci, keď sa to stavalo a keď to stále funguje? Na Slovensku už 20 rokov hľadáme miesto pre tretiu prepotrebnú spaľovňu komunálnych odpadov a pre protesty obyvateľov rôznych kútov Slovenska sme ho nenašli. Až sa zastaví možnosť odhadzovať biologicky rozložiteľný odpad na skládky odpadov, potom sa zobudíme do reality, ako nie tak dávno Neapol do hory odpadov.
Vieme, že je obrovský problém udržať pri živote 7 miliárd obyvateľov tejto Zeme. Nemôžeme si dovoliť prerušiť výrobu – ľudstvu nemá kto ponúknuť predvianočnú zľavu každý deň počas ďalších stovák a tisícov rokov. Nedokážeme prežiť bez ťažby nerastných surovín, ich spracovania, bez nadväzných výrob, poľnohospodárstva a dopravy. Väčšina si napr. myslí, že riziká z ťažby zlata v okolí Kremnice sú v porovnaní s prínosmi príliš veľké. Asi je to tak. Ale bolo by to to isté aj v prípade ťažby zlatá v priemyselnej zóne mimo Detvy a viacerých obcí? Bez ťažby zlata alebo iných surovín sa na Slovensku nezaobídeme. Vieme sto percentne, že Slovensko nebude celé roky dostávať predvianočné zľavy.
A ešte trošku protestov. Možnože chemická ochrana lesov vo Vysokých Tatrách nesie podobné riziká ako ťažba zlata pre Kremnicu. Preto som chápal protesty, hoci sám neviem čo je správne a nechávam to na skutočných vedcov, ktorí sa tiež môžu mýliť. Ale menšie škody a riziká prinášajú do Tatier developeri? Nikto neprotestuje. Alebo menšie škody a riziká spôsobujú celé dní hučacie snehové dela, spotrebujúce veľké množstvo energie a vody Štrbského plesa? Či je snehové delo pre náš život nevyhnutnejšie ako nejaká ťažba? Keď si kladiem podobné otázky niekedy nechápem protesty inokedy „neprotesty“. Čas ukáže, no zavše býva neskoro.
Juraj Ladomerský, 28.12.2011
Partneri
Novinky
Ecoracio práve zaznemenalo úspech na zasadnutí Slovenskej banskej komory v Rožňave.